Namlsaní úspechmi prvých rokov, ktoré vyvrcholili popradskými majstrovstvami Európy, sme sa vrhli do práce aj v roku 1998. Potešilo nás, že sa základňa športovcov i klubov rozrastá, čomu sme prispôsobili aj program - rozšírili sme počet domácich súťaží a do kalendára sme zaradili viac zahraničných výjazdov ako kedykoľvek predtým.

V roku 1998 som zmenil názov nášho interného časopisu a zo Slovenského Amrwestlingu sa stal Slovarm.

Na domácej scéne sa udiala jedna zásadná zmena, keď sa regionálne súťaže zmenili na Majstrovstvá krajov. Z menších regionálnych súťaží sa tak razom stali kvalitné podujatia, ktoré prilákali aj našich najlepších armwrestlerov. Veľkou motiváciou pre účasť na MK bol priamy postup na MSR.
Slovenský pohár mal opäť štyri kolá. Usporiadateľskými mestami v roku 1998 boli Banská Štiavnica, Bratislava, Banská Štiavnica a Košice. Veľmi dôležitým momentom bolo zaradenie pretláčania do programu tradičných Salamandrových dní v Banskej Štiavnici. Pre propagáciu pretláčania bolo finále na hlavnom pódiu na Trojičnom námestí tým ideálnym miestom.
Majstrovstvá Slovenska sa konali v Martine a tituly brali už osvedčení favoriti: P. Jarombek, R. Dobrovič, J. Germánus, I. Ivančo, P. Gazdarica, P. Mišovič a A. Narančík. Medzi ženami "kraľovali" I. Kopúňová a M. Pastuchová.
Okrem tradičných podujatí sa nám podarilo zorganizovať viac podporných podujatí na propagáciu armwrestlingu v regiónoch - Devínska ruka, Brezovská ruka, Gerulata, Juniorská ruka Vráble, Silvestrovská ruka.
Juniorské tituly si tiež "rozobrali" favoriti P. Mišovič, R. Dobrovič, M. Mišík a K. Veselá.

Ako som už spomínal veľký dôraz sme prikladali zbieraniu medzinárodných skúseností. Opäť sme zavítali do belgického Rochefortu na tradičnú súťaž Ready?Go!. Síce s malou výpravou, ale o to úspešnejšou. P. Jarombek vo svojej kategórii zvíťazil a D. Múčková obsadila tretie miesto.
Po prvýkrát sme vycestovali na medzinárodnú súťaž do Maďarska na 1. armwrestling gala Budapest. Slovensko úspešne reprezentovali M. Pastuchová (2x 1.miesto), J. Germánus (1. miesto), T. Kiss (2. miesto), D. Múčková (2. miesto), J. Vavrek (2. a 3. miesto).
Veľkú výpravu sme vyslali do Nemecka na súťaž Over the Top. Naši boli opäť medzi najlepšími a o medailové umiestnenia sa zaslúžili: P. Jarombek (1. miesto), J. Germánus (1. miesto), M. Pastuchová (2. miesto), R. Dobrovič (2. miesto), D. Múčková (3. miesto) a M. Koczka (3. miesto).
Opäť nezameniteľné miesto mal ďalší ročník Seneckej ruky, na ktorom sa popri pretekároch tradičných krajín po prvýkrát zúčastnila silná reprezentácia Litvy.

Juniori mali svoje tretie majstrovstvá Európy v Prahe. Naši takmer domáce prostredie dokonale využili a získali tri zlaté (2x K. Veselá, R. Dobrovič), jednu striebornú (M. Mišík) a dve bronzové (R. Dobrovič, P. Mišovič) medaily. Navyše v súťaží národov obsadili tretie miesto.
Po prvýkrát sa v roku 1998 konali juniorské majstrovstvá sveta. Slovensko reprezentovala trojica armwrestlerov R. Dobrovič, P. Mišovič a M. Mišík. Medailu sa im napriek veľkej snahe nepodarilo získať. Podpísalo sa o to aj netradičné rozhodnutie organizátora, keď umožnil usporiadateľskej krajine nasadiť až trojicu reprezentantov v každej kategórii. Pri kvalitách ruského tímu si vieme potom predstaviť, aké bolo poradie v jednotlivých kategóriach. Organizáciu MSJ poňali Rusi veľkolepo a finále sa uskutočnilo v centre Moskvy na Divadelnom námestí pred kulisou takmer 3000 divákov.

Majstrovstvá Európy sa konali v litovskom prímorskom stredisku Klaipeda. Do Litvy sme zobrali veľkú výpravu a právom sme očakávali medaily. No skôr, ako nastúpili naši pretláčači za stoly, začali sa diať zaujímavé zákulisné hry. Už od začiatku roka totižto prebiehal "boj" medzi organizátorom MS (F. Roy, Kanada) a generálnym sekretárom WAF (B.B.Das, India). Obe strany si vymieňali výhražné listy a nóty a aj v zákulisí ME to vrelo. Dokonca presiakli informácie, že Kanade bude odobraté právo usporiadať MS a tie budú presunuté do Egypta. Všetko to boli zatiaľ iba zákulisné pletky, ktoré však neveštili nič dobrého.
Za stolmi sa nám opäť darilo. Zlatá to síce nebola, ale aj tak sa nám medailová zbierka utešene rozrástla: M. Pastuchová (2. a 3. miesto), J. Germánus (2. miesto), P. Gazdarica (2. miesto) a medzi masters získal J. Ďalák striebornú medailu.
V Litve po prvýkrát prebiehali aj súťaže telesne postihnutých športovcov. Po úspechu v Poprade riadil ME v Litve slovenský tím pod mojím vedením a podľa slovenského systému.

Problémy medzi R. Royom a B.B.Dasom vyvrcholili krátko po skončení ME, keď bolo oficiálne oznámené svetovou federáciou, že majstrovstvá sveta sa nebudú konať v Thunder Bay (Kanada) ale v Káhire (Egypt). Medzi jednotlivými národnými federáciami to vrelo a po pár týždňoch bolo jasné, že niektoré krajiny predsa len pôjdu do Kanady a budú bojkotovať MS v Egypte. Tak sa aj stalo. Napriek hrozbe rozdelenia WAF sa šampionát v Kanade konal. Zúčastnilo sa ho niekoľko krajín, ktoré sa rozhodli, že nebudú pokračovať v spolupráci s WAF, ale pôjdu svojou cestou (a taktiež si hovorili WAF, čím bola schizofrénia dokonaná). My sme sa rozhodli zostať. Ešte sme boli stále viac menej nováčikovia a do sporov vedenia sme až tak nevideli. Napriek tomu, že nám bolo ľúto za Kanadou, nasadli sme na lietadlo smer Káhira.

Šampionát v Egypte sa stal nezabudnuteľným. Z viacerých hľadísk. Už prvý deň šampionátu sa zapísal čiernymi písmenami do histórie armwrestlingu. Po nastúpení prvých pretekárov k zápasom sme zistili, že na pódiu sú stoly na pravú ruku. To by ešte nebolo nič komplikované, ale po niekoľkohodinovom čakaní sme sa dozvedeli, že organizátori proste stoly na ľavú ruku nemajú! Po porade organizátorov a vedenia WAF sa rozhodlo, že usporiadateľ musí cez noc pripraviť stoly, program sa zhustí do zvyšných dní a všetko sa stihne za dva dni. Stihlo sa! Muselo!
Napriek strastiam sme boli zvedavý hlavne na vystúpenie našich reprezentantov. A to bolo opäť skvelé. J. Germánus získal zlatú a striebornú medailu, M. Pastuchová striebornú a bronzovú medailu a P. Gazdarica bronzovú medailu. Zápasy boli plné emócií a mal som to šťastie, že som rozhodoval zápasy aj Germánusa aj Gazdaricu. Bol to zážitok, ale aj zodpovednosť. Hlavne medailový zápas Gazdaricu bol nervy drásajúci a neviem, ako by dopadol, ak by som tam nestál. Našťastie som tam bol a videl som faul jeho súpera. 
Atmosféra v hale bola hektická a niektorí funkcionári, ale aj športovci to napätie jednoducho nezvládli.  Výsledkom toho bolo niekoľko veľmi nepekných, nešportových gest. Nakoniec ale všetko dobre dopadlo, emócie opadli a my sme sa mohli tešiť z medailí. Čerešničkou na torte bol výlet celej výpravy do Karnaku a Hurgady. Krásne egyptské pamiatky a more trošku zatienila skutočnosť, že nám ukradli letenky a náš pobyt sa nútene musel predĺžiť o tri dni. Aj tie sme si napokon vychutnali (niektorí síce šomrali) a hlavne sme boli radi, že sme sa zdraví dostali domov.
A ešte jedna vec bola dôležitá. Na kongrese WAF boli Slovensku pridelené usporiadateľské práva 2. majstrovstiev sveta juniorov!