Rok 2000 bol strašiakom v mnohých odvetviach, hlavne v IT a finančnom sektore. Pre nás bol len ďalším rokom práce, ktorá bola opäť korunovaná úspechmi športovcov na súťažiach a aj funkcionárov na poli diplomatickom.

Na Slovensku sme sa rozhodli zmeniť súťaže Slovenského pohára na ligu, ktorá viac odzrkadľovala dlhodobý charakter súťaže. Nazvali sme ju príznačne Slovenská národná liga pretláčania (SNLP). Súťaž pod týmto názvom existuje do dnes.
Keďže sme súťaž mali rozdelenú počas roka podobne ako napríklad hokejisti (jeseň/jar), tak sa v roku 2000 uskutočnili ešte posledné dve kolá Slovenského pohára (Lučenec, Turzovka) a na jeseň už štartovala SNLP taktiež dvomi kolami (Banská Štiavnica, Revúca). Nový názov súťaže sa udomácňoval pomaly a aj na príklad v Slovarme je pre ročník 2000/2001 stále používaný názov Slovenský pohár, hoci to už bola SNLP. 

Veľmi významnou zmenou prešla súťaž družstiev. Doposiaľ boli do súťaže družstiev započítané body na základe umiestnenia jednotlivcov a po sčítaní bodov za 4 kolá získal najlepší klub titul majstra Slovenska. Od roku 2000 tomu už tak nebolo. Najlepšie 4 družstvá po dlhodobej súťaži sa stretli vo finále, kde si zmerali sily prvý so štvrtým tímom a druhý s tretím. Víťazi sa potom stretli vo finále o titul majstra Slovenska a porazení o tretie miesto. A ako prebiehala samotná súťaž? V každej kategórie sa stretli reprezentanti klubov na dve víťazstvá a získavali tak body pre družstvo. Klub, ktorý mal viac bodov postúpil do ďalšieho kola. Ďalšia revolučná novinka, ktorú prinieslo Slovensko do sveta pretláčania. Pokiaľ sledujete správy zo sveta pretláčania, tak ste určite zaregistrovali, že vo Švédsku začína liga tímov práve týmto spôsobom.

Okrem SNLP sme samozrejme organizovali viacero ďalších súťaží, ktoré mali hlavný cieľ, spropagovať pretláčanie v regiónoch a dať možnosť zasúťažiť si aj amatérom, ktorí na súťažiach "prvej" ligy už nemali šancu na úspech.
Pokračovali sme v úspešnom projekte majstrovstiev krajov, pomáhali sme pri organizácii Brezovskej ruky, Železnej ruky, Gemersko-malohontskej ruky, Silnej ruky stredoškolákov a na konci roka sme sa samozrejme stretli na Silvestrovskej ruke.

Juniorské majstrovstvá Slovenska sme zorganizovali v Ivanke pri Dunaji, ktorá sa stala na dlhé roky ich domovom a seniori sa stretli na MSR v Žarnovici.
Množstvo domácich súťaží pomohlo v budovaní kvalitnej reprezentácie. Medzi juniormi sa objavilo viac sľubných talentov (M. Rigo, B. Zajvald, M. Skrutek), ktorí sa postupne začali presadzovať aj medzi seniormi.
Kostru seniorskej reprezentácie tvorili M. Pastuchová, P. Mišovič, R. Dobrovič, P. Jarombek, J. Germánus a P. Gazdarica. 

Z medzinárodných súťaží sme sa na začiatku nového milénia zúčastnili len na Golemovej ruke v Česku. Na ostatné akosi nevyšiel čas, pri naplnenej domácej scéne. To nám však neubralo na sile a na ME aj MS naši opäť žiarili.

Majstrovstvá Európy sa konali opäť "pod jednou strechou". Juniori aj seniori sa stretli v tureckom Istanbule. Samotnému šampionátu predchádzala inšpekčná návšteva, ktorej sa zúčastnil prezident EAF Milan Čapla a ja som mu robil doprovod. Nebol to teda len doprovod, ale ako zodpovedná osoba za technické prevedenie šampionátu som šiel preveriť pripravenosť organizátora po tejto stránke. Turci nás presvedčili, že k organizácii pristúpili zodpovedne a v lete nás čaká úspešný šampionát. Samotného šampionátu, ako aj MS v USA som za z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nemohol zúčastniť. Doma som v napätí čakal na telefonát s dobrými správami. Vtedy ešte nebol internet všade a tak sa komunikovalo starým, dobrým a nie najlacnejším spôsobom - telefonovaním.

Slovensko na tomto šampionáte získalo zlatú (J. Germánus) a dve strieborné (J. Germánus, M. Pastuchová) medaily v kategóriach seniorov. Juniori získali síce počtom medailí viac, no na zlatú v roku 2000 nesiahli. Juniorské medaily vybojovali B. Zajvald (strieborná), K. Sherhauferová (2x bronzová) a S. Hlubík (bronzová).

Majstrovstvá sveta juniorov zorganizovali naši susedia v Česku. Do Prahy sme poslali početnú výpravu s očakávaním dobrých výsledkov. V kvalitnej konkurencii naši nakoniec získali zlatú (R. Dobranský), striebornú (B. Zajvald) a tri bronzové medaily (M. Ďalák, M. Rigo, E. Kollárová). Pamätné je najmä slovenské finále v kategórii do 80 kg, v ktorom v strhujúcom opakovanom zápase získal zlato talentovaný Košičan.

Seniorské majstrovstvá sveta sa už po druhýkrát v krátkom slede (predtým v roku 1996) konali v USA (Virginia Beach). Tento šampionát sa zapísal zlatými písmenami do histórie slovenského pretláčania. Úspechy, ktoré sme dosiahli boli neuveriteľné a pred pár rokmi nepredstaviteľné. Štyri zlaté medaily hovoria za všetko. Germánus si zopakoval zlaté double z Vladikaukazu. O ďalšie zlaté sa pričinili M. Pastuchová a R. Dobrovič. Striebornú si vybojovala M. Pastuchová a bronzovú P. Mišovič. Pamätám si na telefonát, ktorým mi prezident SAPR oznamoval túto radostnú novinu, ako som neveriacky stál a nechápal. Počiatočné prekvapenie však veľmi rýchlo vystriedala obrovská radosť a hrdosť na našich športovcov.

Veľký úspech sme zaznamenali aj na poli diplomatickom. Na kongrese WAF bol za prezidenta tejto organizácie zvolený Dr. Milan Čapla, prezident SAPR. Bolo to obrovské ocenenie jeho práce pre svetový armwrestling a dôvera, že pod jeho vedením sa pretláčanie dostane do spoločenstva uznaných športov (GAISF).