Tímy už aj medzinárodne - 2005

28.01.2021

V roku 2005 sme sa stali opäť priekopníkmi pri zavádzaní noviniek na medzinárodnej scéne. Po dlhoročnom fungovaní súťaže družstiev na Slovensku sme po prvýkrát v histórii zorganizovali medzinárodné stretnutie reprezentačných tímov! Našim súperom v tomto historickom súboji nemohol byť nikto iný, ako reprezentácia Česka. Súťažilo sa v šiestich mužských a dvoch ženských kategóriách na tri zápasy. Stretnutie sa uskutočnilo v Senci a v radoch oboch tímov sa predstavili najlepší z najlepších. Vo výbornej atmosfére si po jednoznačnom priebehu vybojovalo víťazstvo družstvo Slovenska v pomere 7 : 1, pričom v šiestich zápasoch Slováci zvíťazili v pomere 3 : 0, v jednom 2 : 1 a jeden zápas prehrali 0 : 3.

Domáca scéna nezaznamenala dramatické zmeny. Štyri kolá SNLP sme zorganizovali na väčšinou už tradičných miestach - Vavrečka, Senec, Banská Štavnica a Revúca. Potešiteľná bola účasť, ktorá síce nedosahovala úroveň nad sto súťažiacich spred roka, ale stále sa držala na potešiteľných číslach. Prvú časť sezóny vynechal Germánus, ktorý sa stále trápil so zranením a na súťaži sa po prvýkrát objavil až na jeseň.
Senecká ruka zaznamenala opäť prvenstvo - prvýkrát v histórii naši armwrestleri nezvíťazili ani v jednej kategórii. O víťazstvá sa podelili reprezentácie Ukrajiny (9), Bulharska (2) a Talianska (1). Kvalitná medzinárodná účasť, naplnené kategórie (v sedemdesiatke bolo 32 pretekárov, v osemdesiatšestke dokonca 34) a skvelá organizácia spôsobili, že sa o našej súťaži začalo hovoriť ako o malých majstrovstvách Európy.

Majstrovstvá Slovenska sa konali v Bardejove. Do histórie sa zapísali účasťou dopingových komisárov, ktorí otestovali majstrov Slovenska a tak sa tento šampionát stal prvou (a na dlho aj poslednou) domácou súťažou, na ktorej sa testovali športovci na používanie zakázaných látok. Medzi víťazmi sme prekvapujúco našli P. Raceka, ktorý získal titul v najťažšej kategórii a nechal za sebou takých obrov ako P. Spusta, či J. Michalička.

Juniorský šampionát potešil veľkou účasťou, veď v kategórii do 70 kg súťažilo až 24 armwrestlerov. Naša práca s juniormi potvrdila, že sa o budúcnosť slovenského pretláčania nemusíme báť. Ukázal to aj pohľad na výsledkovú listinu, keď medzi juniorskými majstrami republiky sme mohli nájsť také mená ako L. Debnárová, či Ľ. Jagnešák. 

Výbornú úroveň si zachovali tradičné súťaže ako Silná ruka stredoškolákov, Silvestrovská ruka.
Silná ruka opäť expandovala a po prvýkrát sa do nej mohli zapojiť všetky stredné školy na Slovensku. Medailisti zo školských kôl sa stretli vo finále oblastí - západ (Bratislava), stred (Revúca), východ (Bardejov) - aby sa potom najlepší z nich stretli na celoštátnom finále v Bratislave.
Na Silvestrovskej ruke sme zaznamenali opäť veľkú účasť, čo znemožnilo usporiadať súťaž v tradičnom formáte každý s každým, ale v klasickom - dvojnásobnou elimináciou.

Silná ruka stredoškolákov
Silná ruka stredoškolákov

Počas letných mesiacov sme naplánovali štyri medzinárodné výjazdy - Belgicko, Litva, Maďarsko a Švajčiarsko. Presvedčili sme sa však, že po počiatočnom hlade po skúsenostiach zo zahraničia prevládol fenomén "boľavých rúk" a na zahraničných stoloch sa predstavilo len minimum našich reprezentantov..
Do Belgicka dokonca neprišiel ani jeden. Súťaž technicky zabezpečoval slovenský tím, pre ktorý bolo veľkým sklamaním, keď sa napriek prísľubu na prezentácii neobjavil ani jeden slovenský reprezentant.
Do Litvy sme plánovali vyslať tím juniorov, no po počiatočnom nadšení to skončilo podobne ako s Belgickom. Do Litvy necestoval nik.
V Maďarsku sa konala generálka na nadchádzajúce ME (2006). Súťaž technicky opäť zabezpečoval slovenský tím a z reprezentantov sa za stolmi (napriek blízkosti a malej finančnej náročnosti) objavili len traja - R. Dobrovič, P. Gazdarica a P. Racek.

Výprava SR na súťaži v Maďarsku
Výprava SR na súťaži v Maďarsku

Do Švajčiarska, kde sme to technicky opäť zabezpečovali my, cestoval iba jeden športovec (S. Hlubik). Našťastie v mieste konania súťaže pôsobil jeho brat Matúš a tak sme mali na súťaži dvojnásobné zastúpenie.

Jedinou medzinárodnou súťažou, na ktorej sme mali početnosťou dobré zastúpenie bola Golemova ruka, ktorá sa v tom roku konala v Mikulove. Okrem početnosti boli samozrejmosťou aj výborné výsledky, ktoré naši už tradične na tejto súťaži dosahovali (4-3-2).

Aj bez hviezd medajlujeme

V roku 2005 sa mali po prvýkrát v histórii konať majstrovstvá sveta vysokoškolákov. Takto honosne nazvala ruská federácia súťaž vysokoškolských študentov v Moskve. Nám sa tento projekt veľmi zapáčil a do ruskej metropoly sme vyslali troch športovcov, vysokoškolákov - R. Dobroviča, R. Máleka a V. Mihokovú. Súťaž v Rusku ale nebola tým, čo sme od nej očakávali. Organizátor vôbec nedodržal pravidlo WAF o účasti dvoch športovcov z krajiny v jednej kategórii. Tak sa stalo, že napríklad v kategórii do 70 kg reprezentovalo Rusko 39 športovcov. Súťažilo sa ruským systémom, kde sa za výsledky v každej ruke získavali body a pretekár z najvyšším počtom bodov z oboch rúk získal prvenstvo v kategórii. Naši sa aj v tak silnej, ruskej konkurencii nestratili a obsadili sympatické 4. (Málek) a 6. (Dobrovič) miesto. Tento pokus o vysokoškolské MS zostal ojedinelý a do dnešných dní sa už nezopakoval.

Majstrovstvá Európy zavítali do Sofie, mesta pod Vitošou. Organizačne im predchádzala moja inšpekčná cesta, kde sme počas majstrovstiev Bulharska doladili všetky technické detaily šampionátu. Čakalo nás totiž viac noviniek. Po prvýkrát sa súťaž konala štyri dni. Prvé dva dni súťažili juniori, masters a telesne postihnutí športovci. Ďalšie dva dni seniori. Tomu bolo potrebné prispôsobiť aj registráciu a váženie, aby boli dodržané pravidlá. Po prvýkrát v histórii sa váženie konalo na dvakrát - osobitne pre prvú skupinu športovcov, súťažiacu prvé dva dni, osobitne pre druhú skupinu športovcov. To kládlo veľký dôraz na logistiku, technické a organizačné zabezpečenie podujatia. Sme radi, že náš tím to zvládol na jednotku a počas ME sme nezaznamenali žiadne prieťahy ani škrípania v organizácii. Ďalšou novinkou bola dopingová kontrola, ktorá sa na takto významnom podujatí (ME, MS) konala v armwrestlingu po prvýkrát.

Slovenská výprava cestovala do Bulharska oklieštená o známe mená. Zo zdravotných dôvodov sa šampionátu nemohli zúčastniť J. Germánus a R. Tomaga, kvôli pracovným povinnostiam zasa P. Gazdarica a B. Zajvald. Napriek tomu sme verili v úspech a v medailové umiestnenia.
Juniori potvrdili svoje miesto medzi európskou špičkou a získali tri zlaté (Ľ. Jagnešák 2x, M. Maťaš), dve strieborné (L. Debnárová, M. Maťaš) a jednu bronzovú (L. Debnárová) medailu. Skvelý úspech podčiarkli tretím miestom tímu, keď za nimi zostala napríklad aj silná reprezentácia Ukrajiny.
Seniorská časť reprezentácie získala tri medaily zásluhou P. Spustu (strieborná), R. Dobroviča a Ľ. Jagnešáka (bronzová). 

Doping pod dohľadom Slováka

Majstrovstvá sveta boli v roku 2005 opäť v exotike, v Japonsku. Súťažiam predchádzal kongres WAF, na ktorom sme opäť dosiahli diplomatický úspech zvolením MUDr. M. Babiaka za člena antidopingovej komisie WAF.
Juniori potvrdili svoje miesto v celosvetovej špičke. Po prvýkrát sa na MSJ predstavila L. Debnárová a hneď získala dve zlaté medaily. Sekundovali jej chlapci - Ľ. Jagnešák ziskom dvoch strieborných a M. Maťaš ziskom striebornej a bronzovej medaily.
Seniorská časť, ešte stále ochudobnená o zranených a pracovne zaneprázdnených, zaznamenala tri bronzové medaily. O dve sa zaslúžil ešte junior Ľ. Jagnešák a tretiu získal navrátivší sa P. Gazdarica. Ako správne zhodnotil vystúpenie reprezentácie SR na MS v Tokiu jej tréner J. Ďalák: "Boli sme počtom malá, avšak výsledkami neprehliadnuteľná výprava".

© 2021 Slovenská únia armwrestlingu. Všetky práva vyhradené. Zverejnené fotografie a články možno použiť len so súhlasom SUA.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky