Začiatok zjednotenia - 2002
Po rozkole vo WAF v roku 1998 sa začali uberať cesty oboch vetiev pretláčania rôznymi smermi. Vrcholné šampionáty (ME a MS) sa konali oddelene. V tej našej WAF sme dali priestor inováciám a novým myšlienkam, ktorých výsledkom bol rad zlepšení. Či už zavedením nových hmotnostných kategórií, ktoré boli navrhnuté odbornou skupinou na základe dlhodobých sledovaní (ich základ tvorí súčasné kategórie IFA) alebo automatizáciou riadenia súťaží. Napriek dobrej atmosfére, ktorá vládla na vrcholných podujatiach a kvalitnej konkurencii na súťažiach to ale nebolo "to pravé orechové". Chceli sme opätovne dostať všetkých športovcov pod jeden dáždnik. Chceli sme, aby sa všetci stretli na jednom šampionáte, na jedných majstrovstvách Európy, na jedných majstrovstvách sveta. Rok 2002 bol začiatkom tejto cesty.
Zmenám na medzinárodnej scéne predchádzala kvalitná práca doma na Slovensku. Prím hrala "prvá" liga SNLP. Kolá sa konali vo Vrútkach, Banskej Štiavnici a v Revúcej. Majstrovstvá Slovenska privítala Trnava, juniorov hostila už tradične Ivanka pri Dunaji. Okrem toho sme opäť zorganizovali viacero regionálnych súťaží - Silnú ruku stredoškolákov, Sliačsku ruku, Majstrovstvá krajov, Železnú ruku, Silvestrovskú ruku. Množstvo súťaží bolo vhodnou príležitosťou pre nové tváre, ktoré to však mali z roka na rok ťažšie. Reprezentácia SR bola viac menej stabilná, výkonnosť najlepších bez výkyvov. Dostať sa medzi špičku nebolo jednoduché.
Senecká ruka sa po prvýkrát konala v novom, jarnom termíne. Po sklamaní z 8. ročníka sa organizátorom podarilo vrátiť podujatiu lesk a šarm. Bumsaité, Iljušina, Babajev, Smetana - to boli hlavné ťaháky deviatej Seneckej ruky, ktorá sa stala športovo i divácky najúspešnejšou v histórii. Zaujímavosťou je, že najťažšiu kategóriu pri neúčasti stálic ako Gazdarica, Szabó (HUN), Živný (CZE) vyhral I. Mazurenko (POL), ktorý do Senca po prvýkrát priviedol reprezentáciu Poľska a ktorý sa o niekoľko rokov stal výraznou osobnosťou svetového armwrestlingu.
V roku 2002 sme zaznamenali tri medzinárodné výjazdy -
Golemova ruka (CZE), Amber hand (LTU) a Zloty Tur (POL). Na Golemovke
získali naši reprezentanti dve prvé (M. Ďalák), päť druhých (I. Hatalová 2x, R.
Nyári, P. Racek, R. Tomaga) a jedno tretie (R. Brettschneider) miesto.
V Litve sme zásluhou R. Dobroviča zaznamenali jedno prvé miesto. Na Zlotom
Ture sa Germánusovi nedarilo tak, ako po minulé roky a získal "len" dve
druhé miesta. V absolútke mu sekundoval ešte tretím miestom P. Gazdarica.
Európa sa spája
Majstrovstvá Európy sa konali v Českej republike.
Predchádzali im ťažké rokovania oboch európskych federácií, na ktorých sa
dojednávalo zjednotenie armwrestlingu starého kontinentu. Nakoniec sa všetko
podarilo (aspoň v športovej časti) a spojený šampionát sa mohol
konať. To, či sa zjednotenie uskutočnilo v správnom čase a správnym
spôsobom je na polemiku. Z odstupom rokov sa na túto situáciu pozerá
z rôznych uhlov hlavne z titulu udalostí nasledujúcich rokov. No
v tom čase, to bola priorita a akékoľvek iné záujmy (z našej strany) boli
dané bokom. Na spoločnom kongrese EAF bol zvolený nový výkonný výbor, v ktorom
malo zastúpenie aj Slovensko. Do VV EAF bol zvolený Marian Čapla ako "Scoring director".
Účasť na šampionáte bola mimoriadne kvalitná. Suverénom bola reprezentácia
Ruska, ktorá sa skladala z dvoch tímov, keďže Ruská federácia kopírovala
medzinárodné štruktúry a mala zastúpenie v oboch kontinentálnych organizáciách.
Naši reprezentanti sa nestratili. V juniorskej časti sme získali 5
strieborných (M. Ďalák, J. Šimčisko, K. Tóthová, M. Tongeľová, A. Tongeľová)
a 4 bronzové medaily (R. Málek, J. Šimčisko, A. Tongeľová, V. Kľúčiková).
Popri skúsenom Ďalákovi to boli samé nové mená a znamenali veľký prísľub
pre našu budúcu generáciu pretláčačov.
Medzi seniormi sa po prvýkrát podarilo zlaté double aj na európskych stoloch J.
Germánusovi. K jeho dvom zlatým pridal bronzovú medailu R. Tomaga.
Všetky MSJ by mali byť na Slovensku
Majstrovstvá sveta juniorov sa mali konať na Ukrajine. Mali
preto, lebo usporiadateľská krajina sa tejto pocty vzdala. Aby sme zachránili
situáciu, tak sme ponúkli možnosť zorganizovať MSJ na Slovensku. Proti tomu
ale boli niektoré členské krajiny WAF (hlavne tie, ktoré na MSJ nikdy žiadneho
športovca nevyslali). A tak osud šampionátu visel na vlásku. Po mesiacoch
čakania sme sa už nikoho nepýtali a proste sme oznámili termín a propozície
súťaže. Na radosť tých, ktorí juniorov pravidelne vozili. MSJ sme usporiadali
opäť v Senci. Zázemie a skúsenosti zo Seneckej ruky dávali
predpoklady, že napriek krátkej dobe bude toto podujatie zorganizované na
vysokej úrovni. O tom, že sa to podarilo svedčia slová prezidenta
brazílskej federácie a vice-prezidenta WAF Umberta Panzettiho "...
najlepšie by bolo ak by sa majstrovstvá sveta juniorov konali každý rok na
Slovensku...".
My sme boli spokojní o to viac, že sa slovenským reprezentantom podarilo
získať 5 zlatých (M. Ďalák 2x, J. Šimčisko 2x, K. Tóthová), 6 strieborných (V.
Kľúčiková 2x, I. Hatalová, K. Tóthová, Ľ. Jagnešák, R. Málek), a 6 bronzových
(J. Mrva 2x, S. Mihoková 2x, J. Mikovčák, J. Nahálka) medailí. A podaril sa
im naozaj husársky kúsok, keď v súťaži krajín obsadili prvé miesto!
Najväčším objavom a zároveň prekvapením majstrovstiev bola maličká Katka
Tóthová, ktorá prekvapujúco získala zlato, napriek tomu, že do finále nastúpila
s jednou prehrou. Ako po súťaži povedala "... otec povedal, že na banket
môžu ísť len majstri sveta, a ja som tak veľmi chcela ísť...".
Zlato z každej strany
Seniorský šampionát sa konal opäť v Egypte, tento raz v historickej
Alexandrii. Po prvýkrát sme vybavovali ubytovanie a cestovanie v Egypte
vo vlastnej réžii, nakoľko ceny poskytnuté organizátorom boli neúnosné. V súčasnej
dobe internetu a rôznych portálov, kde si všetko môžete vybaviť z pohodlia
domova sa to zdá jednoduché, no v roku 2002 to také nebolo. Veci sa
vybavovali väčšinou telefónom a faxom. Napriek tomu všetko klaplo a okrem
úspešných MS si všetci účastníci užili aj poznávaciu časť reprezentačného výjazdu.
Za stolmi sme nadviazali na úspechy z predchádzajúcich rokov. J. Germánus
opätovne získal zlaté double a zaokrúhlil počet svetových titulov na
desať. Zlatú medailu sa konečne podarilo vybojovať aj Petrovi Gazdaricovi. Jeho
finálový zápas s Ukrajincom Šarkovom patril medzi najdlhšie na šampionáte.
Striebornú medailu si prekvapujúco vybojoval R. Tomaga a o tri bronzové
sa zaslúžili P. Mišovič, R. Dobrovič a P. Gazdarica.
Na kongrese WAF sa rokovalo aj o zlúčení s druhou "polovicou"
svetovej federácie. Príkladom bola práca v európskej federácii, ktorá mala
v roku 2002 už aj spoločný kontinentálny šampionát. Aby sa rokovania
pohli, tak som bol vyslaný ako zástupca WAF na svetový šampionát "druhej" WAF,
do amerického Springfieldu. Aby to nebolo len o diplomacii, vzal som so
sebou aj jedného športovca, ktorý mal spraviť dobré meno našej WAF. Tým
športovcom nebol nik iný ako J. Germánus. Dve prvé miesta, ktoré v USA získal
hovorili o kvalite "našej" strany za všetko.
Medzitým sa riešilo zjednotenie federácií. Absolvoval som niekoľko
konštruktívnych rozhovorov s F. Royom a B. O'Learym, na ktorých sme
diskutovali o možnostiach a spôsobe zjednotenia pretláčačského sveta.
Moja účasť v Springfielde položila základné kamene neskoršieho zlúčenia
svetových federácií.
V roku 2002 sa udiala ešte jedna dôležitá vec. Po
zvolení M. Čaplu za prezidenta WAF bolo jedným z jeho hlavných cieľov uznanie
armwrestlingu ako športu, t.j. prijatie WAF do celosvetovej federácie športov
GAISF. Tejto úlohe prezident venoval veľké úsilie a takmer sa mu to
podarilo. Škrt cez rozpočet spravil list, ktorý poslali na sekretariát GAISF z druhej
vetvy WAF a ktorý rozhodol, že uznanie armwrestlingu ako športu sa
odložilo o viac ako 15 rokov.