Ako sa hovorí, život je zmena. Tou najvýraznejšou zmenou v roku 1999 bola zmena súťažných kategórií. Po siedmych rokoch súťaží, sme mali dostatočnú vzorku počtov v jednotlivých kategóriach a rozhodli sme sa posilniť tie ľahšie na úkor najťažšej. Zrušili sme kategóriu +100 kg (aj tak v nej bolo dlhodobo najmenej súťažiacich) a pridali sme kategórie do 65 kg a do 75 kg. Súťaže Slovenského pohára však boli stále iba pravou rukou, v tom sa zatiaľ nemenilo nič.

Na domácej scéne sme zaznamenali príliv nových tvárí. Na popredných umiestneniach sa začali objavovať úspešní juniori M. Ďalák, M. Mišík, ale aj nové tváre ako P. Augustín či R. Tomaga. Medzi ženami sa výrazne presadila taktiež juniorka I. Hatalová. Kostru reprezentácie vystužili jej stabilní členovia R. Dobrovič, J. Germánus, P. Gazdarica, P. Jarombek, M. Koczka a M. Pastuchová.
Slovenský pohár mal opäť 4 kolá, ktoré sme úspešne zorganizovali v Ivanke pri Dunaji, Devínskej Novej Vsi, Banskej Štiavnici a v Trenčíne. MSR seniorov a juniorov po prvýkrát privítalo Bernolákovo a po prvýkrát sa oba šampionáty konali v jeden deň.
Okrem "najvyššej" ligy podujatí sme sa podieľali na organizovaní regionálnych súťaží ako Brezovská ruka (Brezová pod Bradlom), Železná ruka (BA), Silvestrovská ruka (BA).
Pokračovali sme v úspešnom projekte krajských majstrovstiev a pridali sme Veľkú cenu KŠÚ juniorov (Ivanka pri Dunaji).

Silná ruka stredoškolákov opäť zaznamenala úspech. Po prvýkrát sa finále konalo v športovej hale Mladosť (predtým v PKO, BA) za účasti 168 stredoškolákov zo 42 škôl Bratislavského kraja.

Rok 1999 bol pre nás úspešný aj z hľadiska organizácie medzinárodných podujatí. Popri Seneckej ruke sme zorganizovali 2. majstrovstvá sveta juniorov. Po úspešnom štarte juniorských svetových šampionátov v Moskve sme spravili všetko preto, aby sa na našom šampionáte predstavili aj mimoeurópske krajiny. Na našu radosť potvrdila účasť reprezentácia Brazílie a tak bol senecký šampionát naozaj svetový.
MSJ sa zúčastnilo 9 krajín a skončili sa víťazstvom tímu Ruska. Rusi zvíťazili vo všetkých chlapčenských aj dievčenských kategóriach okrem jednej, kategórie dievčat do 58 kg pravou rukou. Túto kategóriu ovládli na našu veľkú radosť Slovenky I. Hatalová (1. miesto) a E. Farkašová (2. miesto). Okrem nich v Senci medailovali na druhom mieste P. Mišovič, M. Javor a na treťom mieste K. Sherhauferová, E. Kollárová, E. Farkašová, V. Klúčiková, M. Ďalák a B. Zajvald. V kategórii krajín sme skončili hneď za víťaznými Rusmi na fantastickom druhom mieste.
Zaujímavosťou týchto MSJ je, že sa na nich zúčastnil Rustam Babajev, ktorý obsadil 3. a 4. miesto a nikto vtedy netušil, že je to budúca hviezda svetového pretláčania. 

Európsky šampionát juniorov sa konal po prvýkrát spolu so seniorským. V maďarskom Szolnoku sa to všetko stihlo za 4 dni a bol to po prvýkrát maratón váženia a súťaženia, všetko pod palcom slovenského tímu výsledkárov.

Posilnení úspechom našich juniorov na MSJ v Senci, ako aj z dôvodu blízkosti miesta konania MEJ, sme poslali do Maďarska veľkú výpravu veriac, že senecké medaily neboli len náhodou. Štyri zlaté, šesť strieborných a tri bronzové medaily presvedčili všetkých o mieste slovenských juniorov vo svetovom pretláčaní. Druhé miesto, len 7 bodov za víťaznými Rusmi bolo toho priamym svedectvom.
Zlaté medaily získali E. Farkašová, I Hatalová, P. Mišovič a M. Javor, strieborné K. Sherhauferová (2x), E. Kollárová, P Mišovič, B. Zajvald, M. Ďalák a bronzové E. Kollárová, V. Klúčiková, M. Javor.
Fantastický úspech, ktorý bol zhodnotením práce, ktorú sme venovali už niekoľko rokov juniorským kategóriam.

Seniori absolvovali v rámci prípravy účasť na viacerých podujatiach v Európe a od všadiaľ priniesli medaily. Slováci sa udomácnili na popredných priečkach a stali sa "postrachom" súperov všade, kde prišli.
Po prvýkrát sme sa zúčastnili medzinárodnej súťaže v Barcelone. Svoju účasť tu M. Pastuchová pretavila vo víťazstvo.
Tak isto po prvýkrát sme zavítali na populárnu súťaž Golden Arm do Švédska. Za nás tam súťažili M. Pastuchová (2. miesto) a R. Dobrovič (1. miesto). Rado sa zúčastnil aj kategórie OPEN, v ktorej sa prebojoval do finále. Jeho súperom bol nakoniec víťazný Američan B. Brzenk (brat slávneho J. Brzenka).
Na začiatku roka sme sa vybrali aj na súťaž do Francúzska. Využili sme dobré vzťahy s maďarskou federáciou a zviezli sme sa s ich tímom. Začiatok cesty bol dosť divoký kvôli snehovej kalamite, ktorá kvárila stred Európy, no všetko sme nakoniec zvládli a samozrejme sme z Francúzska opäť priniesli niekoľko pódiových umiestnení. O prvé miesto sa zaslúžil J. Germánus, tretie si vybojoval P. Gazdarica. Germánus navyše obsadil druhé miesto v kategórie OPEN, keď nad jeho sily bol len Gruzínec Čelidze.
Veľmi dobre si naši počínali na Golemovej ruke (CZE), kde sa takmer v každej kategórii postavil na stupne víťazov niekto zo Slovenska.
Posledným výjazdom bola medzinárodná súťaž v Litve, ktorej sa zúčastnili J. Germánus (2x 1. miesto) a M. Koczka (2. miesto). Táto súťaž bola pamätná hlavne cestou, pretože sme šli "skratkou" cez Bielorusko, čo nás stálo nespočetne veľa nervov a času a spomíname na ňu do dnes.

Ako som už spomenul vyššie, ME sa konali v Maďarsku. Do Szolnoku sme vystali početnejší tím, ktorému sme verili a ktorý nás nesklamal. Zisk troch zlatých, jednej striebornej a troch bronzových je toho najlepším svedectvom.
Veľmi významný faktom a ocenením nášho pôsobenia na armwrestlingovej scéne bolo zvolenie Milana Čaplu za výkonného prezidenta EAF. Stalo sa to z dôvodu rozdelenia WAF a EAF, keď zvolený prezident EAF I. Achmedšin "prešiel" do druhého krídla EAF, ktoré sa odtrhlo. VV EAF na svojom zasadaní zhodnotil situáciu a do najbližších volieb tak poveril prezidentovaním práve Slováka.
Po úspechu na poli diplomatickom to vzali naši reprezentanti od podlahy. Zlaté medaily získali M. Pastuchová, P. Gazdarica a J. Germánus, ktorý si vytlačil aj medailu striebornú. Bronzové medaily zavesili na krk M. Koczkovi. P. Gazdaricovi a A. Narančíkovi.
Skvelé predstavenie našich reprezentantov zaklincovali starí páni v kategórii masters V. Dobrovič (2. miesto) a J. Ďalák (3. miesto).

Majstrovstvá sveta pre rok 1999 boli pridelené Rusku, ktoré si za ich dejisko vybralo metropolu severného Osetska Vladikavkaz. Podkaukazké mesto, vzdialené len kúsok od Čečenska a Dagestanu, kde boli v roku 1999 nepokoje. Politická situácia v Rusku nenechala na pokoji ani generálneho sekretára WAF B.B.Dasa, ktorý sa otvorene postavil na odvolanie MS a informoval o tom všetky členské krajiny. Tu sa prejavila sila prezidenta EAF a jeho diplomatická vyzretosť, keď v spolupráci s organizátormi zabezpečili podujatie, ktoré sa nakoniec konalo a stalo sa jedným z najúspešnejších a najkvalitnejších v histórii svetových šampionátov. A my sme boli pri tom. Treba spomenúť že MS vo Vladikavkaze riadil (na nevôľu Američanov) slovenský tím výsledkárov a zvládol to skvele.

Skvele si počínali aj naši športovci. V búrlivej atmosfére získali dve zlaté (J. Germánus) a striebornú (P. Gazdarica) medailu. Oba finálové súboje našich reprezentantov v pravej ruke boli lahôdkou, ktorá priviedla halu do varu. Veď ich súpermi boli miláčikovia publika a domáci armwrestleri A. Skodtajev v prípade Germánusa a R. Čočajev v prípade Gazdaricu. A aj keď ich vstup do finále bol v prospech Gazdaricu (bez prehry, pričom Germánus mal jednu prehru) tak sa situácia po ťažkých súbojoch vymenila a Germánus si stal na stupeň najvyšší a Gazdaricovi ostali len oči pre plač (aj druhé miesto bolo skvelé!).
Rok 1999 sa tak skončil mimoriadnym úspechom slovenského armwrestling na všetkých úrovniach a do nového milénia sme mohli vstúpiť právom s hrdosťou.