Ženy to zariadili - 1996

18.04.2020

Nadšenie nás neopustilo ani v roku 1996. Čakali nás veľké výzvy, tou najväčšou bola príprava majstrovstiev Európy, ktoré čakali Slovensko v roku 1997. Ako inak, aj v roku 1996 sme boli novátorský a opäť sme bolil v niečom prvý na svete.

Po počiatočnom raketovom štarte sme začali postupne prácu v asociácii viac formalizovať. Prijali sme rôzne pravidlá a smernice, ktoré nastolili poriadok a nastolili hranice čo sa môže a čo nie. Súťažný poriadok, Disciplinárny poriadok, Prestupový poriadok - to je len krátky výpočet pravidiel, ktoré bolo nutné prijať a ktoré nás opäť posunuli k štandardným športom.

Rok 1996 bol v znamení zmeny Slovenského pohára. V prvých rokoch sme mali súťaž rozdelenú počas kalendárneho roka s vyvrcholením v decembri. Po zapojení sa do medzinárodných štruktúr táto forma nebola výhodná a tak sme ju zmenili na jeseň - jar. No čo s rokom 1996? Rozhodnutie bolo zorganizovať na jar 3 kolá SP (Ivanka pri Dunaji, Bratislava, Revúca) a majstrovstvá republiky pred ME v Martine. Na jeseň sa potom rozbehol nový ročník SP dvomi kolami (Lendak, Ivanka pri Dunaji). Okrem toho sme zorganizovali Silnú ruku stredoškolákov a samozrejme Seneckú ruku, ktorej sa okrem tradičných tímov po prvýkrát zúčastnila silná reprezentácia Španielska.

Novinkou bolo zavedenie súťaže družstiev. Chceli sme tým motivovať kluby k náborom nových členov a podporiť tak rast členskej základne. Do súťaže družstiev sa započítavalili body zo SP pričom klub, ktorý mohol byť hodnotený, musel obsadiť minimálne 4 mužské a 1 ženskú kategóriu. Aj toto bola novinka, ktorú sme do sveta armwrestlingu priniesli ako prví na svete! Prvým majstrom Slovenska družstiev sa stal AWK Senec.

AWK Senec, síce z neskoršieho obdobia, z prvých ročníkov fotky chýbajú
AWK Senec, síce z neskoršieho obdobia, z prvých ročníkov fotky chýbajú

Durec zranený

Veľký počet súťaží priniesol aj nové tváre. Objavili sa prvé nádeje v ženskej kategórii. Medzi mužmi sa stabilizovala silná šestka - R. Dobrovič, J. Durec, P. Gazdarica, J. Germánus, P. Jarombek a J. Petras. Po prvýkrát sme vytvorili aj reprezentačný tím juniorov (dôvod uvediem neskôr) v zložení M. Pastuchová, R. Dobrovič, P. Jarombek, F. Majerčák a M. Petras. V tíme žien sme mali dve amazonky - D. Múčkovú a M. Pastuchovú. Ako vidno takmer polovica seniorského tímu bola vo veku juniorov. Rozhodnutie venovať sa tejto kategórii (Silná ruka, MSJ...) bolo nanajvýš správne. Veľkou smolou bolo zranenie J. Dureca, ktorý si zlomil nohu a musel tak nútene vynechať sezónu. Naše medailové plány mali zrazu medzeru. Na mieste bola otázka kto Dureca zastúpi?

Veľkú intenzitu práce sme venovali príprave ME na Slovensku. Vytvorili sme organizačný tím, rozdelili úlohy a začalo sa makať. Obrovským úspechom bolo, že záštitu nad ME prevzal predseda vlády  SR V. Mečiar. Po rokovaní so sponzormi sme vybrali za miesto šampionátu Poprad. Veľkou neznámou bol termín, pretože sme chceli, aby sa súťaže mohol zúčastniť potrestaný J. Germánus. ME však boli tradične v prvej polovici roka. Naša diplomacia slávila aj tu úspech. V roku 1996 sa ME mohli uskutočniť v septembri. Rozhodol o tom EAF kongres na ME v Taliansku.

Po neúspechu našich reprezentantov na MS v Brazílii sme hodne analyzovali prečo sa tak stalo. Nebolo to v zlej príprave, či nezvládnutí atmosféry šampionátu. Bolo to hlavne o nedostatku medzinárodných skúseností. V domácom prostredí sa už každý poznal s každým. Ruky ochytané, technika a taktika opozeraná. Bolo potrebné vyraziť do sveta. Chytiť nové ruky, nasať nové informácie, naučiť sa nové grify. Veľmi nám v tomto pomáhala zvyšujúca sa úroveň Seneckej ruky. Kvalitná medzinárodná súťaž v domácom prostredí je to najlepšie pre širokú škálu pretekárov. Pre tých najlepších sme pripravili medzinárodné výjazdy. Okrem tradičného Česka sme sa po prvýkrát zúčastnili prestížnej súťaže ReadyGo! Rochefort, ktorá bola v tom čase najlepšou súťažou v Európe. 155 pretekárov zo 14 krajín preverilo kvalitu našich reprezentantov. A tí sa nestratili. V Belgicku sme získali dve prvé miesta (R. Dobrovič, P. Gazdarica), jedno druhé (D. Múčková) a jedno tretie (M. Pastuchová). 

Peter Klúčik a Vladimír Dobrovič
Peter Klúčik a Vladimír Dobrovič

Ženy to zariadili

Majstrovstvá Európy sa v roku 1996 konali v talianskom Taglio di Po. Slovensko vyslalo do Talianska po prvýkrát väčšiu výpravu - D. Múčková, M. Pastuchová, J. Gallik, R. Dobrovič, P. Gazdarica, P. Klúčik, J. Petras a M. Petras. Najväčšie nádeje sme pri neúčasti J. Dureca vkladali do P. Gazdaricu, ktorý si veril (a my tiež) na medailu. Všetko však bolo inak.
Ešte predtým ako nastúpili športovci ku stolom, sa za inými stolmi udiali na kongrese EAF zaujímavé veci. Najskôr sa nám podarilo posunúť termín ME organizovaných na Slovensku na september (písal som už o tom vyššie). Ďalším úspechom bolo schválenie návrhu Milana Čaplu (viceprezidenta EAF a prezidenta SAPR) o usporiadaní majstrovstiev Európy juniorov. Obrovský úspech našej diplomacie. Model vytvorený na Slovensku sme exportovali do Európy. Cesta juniorov k medailám bola otvorená. Veľmi významným krokom k schváleniu tohto bodu bola ochota Bulharov k organizácii prvého juniorského šampionátu. Aj tomto zohralo hlavnú rolu rokovanie nášho prezidenta so zástupcami bulharskej federácie pred kongresom EAF.

Po kongrese sa už rozbehli súťaže za stolmi. A my sme pozorne sledovali našich reprezentantov. Žiaľ mužom sa medailu získať nepodarilo. Najbližšie k nej mal P. Gazdarica. Vyradili ho však dva fauly (v súboji o medailu) a miesto medaily na krku mu ostali len slzy pre plač. Mužov na naše prekvapenie skvele zastúpili naše ženy. Po Kondášovej bronze (1994) sa na stupeň víťazov postavili D. Múčková (striebro) a M. Pastuchová (bronz). Naša radosť nemala konca kraja.

Danka Múčková a Martina Pastuchová
Danka Múčková a Martina Pastuchová

Na majstrovstvá sveta sme po prvýkrát museli cestovať za hranice nášho kontinentu. Bola to prvá veľká cesta za more. Do Virginia Beach (USA) vycestovali D. Múčková, M. Pastuchová, R. Dobrovič, P. Gazdarica a J. Petras. Už cesta do Virginie bola zaujímavá. Z Washingtonu sme sa presúvali autami a celú sestu lialo a lialo. Až na druhý deň z TV sme sa dozvedeli, že sme prechádzali cez hurikán Lilly. Zvyšok pobytu bol bezproblémový. Na kongrese EAF sme prezentovali pripravenosť na ME v Poprade. Naše vystúpenie bolo ocenené potleskom, nakoľko po prvýkrát v histórii sme uviedli časový harmonogram súťažných dní. Opäť sme boli v niečom prví na svete! Ďalej kongres EAF potvrdil decembrový termín prvých MEJ v Bulharsku. Na kongrese WAF sme dosiahli ďalší úspech. Prezidenta SAPR zvolili za predsedu technickej komisie WAF.
Za stolmi sa našim reprezentantom darilo so striedavými úspechmi. Jedinú medailu pre Slovensko získala D. Múčková (bronzovú).

Na prvých majstrovstvách Európy sme naopak dopadli skvele. Zlaté medaily získali M. Pastuchová (2x), R. Dobrovič, strieborné D. Múčková (2x) a bronzovú M. Petras. Fantastický vstup Slovenska na juniorskú scénu.

© 2021 Slovenská únia armwrestlingu. Všetky práva vyhradené. Zverejnené fotografie a články možno použiť len so súhlasom SUA.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky