Chceme, aby Senecká ruka pokračovala

Napriek tomu, že 26. ročník Seneckej ruky nebol taký úspešný ako jeho predchodcovia, robíme všetko preto, aby najkvalitnejšia a najstaršia súťaž v strednej Európe pokračovala.

26 ročníkov zaväzuje. Pamätám si ako sme začínali. V roku 1993 sme zorganizovali predchodcu Seneckej ruky - Veľkú cenu Slovenska - za účasti pretláčačov zo Slovenska a Čiech. Po "prvom" ročníku v Bratislave sa súťaž presunula do Senca a pod novým názvom vydržala až do dnes.

Ako však bude pokračovať?

Tento rok vyznel ako fiasko, ale bolo to spôsobené cieleným útokom svetovej federácie (WAF) a žiaľ aj slovenskej asociácie (SAPR), ktorí sa rozhodli spraviť všetko preto aby sa súťaž neuskutočnila. 

Treba povedať jedno. Už po roky bola Senecká ruka po Zlatom ture najväčšou a najkvalitnejšou súťažou v Európe. 

Skvelá organizácia, finančné odmeny, výborná konkurencia a neopakovateľná atmosféra spravila z tejto súťaže fenomén, ktorého ak sa niekto zúčastnil, tak sa s radosťou vracal. 

Aj v roku 2019 sme mali predbežne prihlásených takmer 200 pretekárov a vyzeralo to, že to bude rekordný ročník. No útok WAF v podobe dištancov, ktorý s radosťou nasledovala aj SAPR spôsobil, že sa mnohí súťaže báli zúčastniť. Veď ktorý športovec by chcel dostať za účasť na dajakej súťaži dištanc? 

A našli sa aj takí. Do Senca prišlo pár odvážlivcov a súťaž sa uskutočnila. Navzdory snahe neprajníkov, navzdory dištancom, navzdory nekalej propagande. V Senci sa začal lámať chlieb. Celý svet sledoval, čo sa deje, ako sa správa svetová federácia. Najskôr dištanc rozhodcom, potom pretekárom, organizátorom a nakoniec národným federáciám. Ako to dopadlo už všetci vieme...

Fakt je, že 26. ročník Seneckej ruky skončil s veľkou stratou. A to nemyslím len financie.

Nová miazga ale začala prúdiť v strome armwrestlingu. A to nie len vo svetovom (IFA), ale aj v tom slovenskom (SUA). A preto spravíme všetko preto, aby Senecká ruka zostala výkladnou skriňou nie len slovenského, ale aj svetového armwrestlingu.