Prienik do sveta - 1994

02.04.2020

Po bleskovom štarte v roku 1993 sme v nasadenom tempe pokračovali aj v roku 1994. Každý deň prinášal nové výzvy, každý deň prinášal nové nápady. A väčšinu z nich sme hneď aj realizovali. Rok 1994 bol rokom, keď sa Slovensko dostalo na mapu svetového pretláčania. Bol to rok, keď sme dokázali, že armwrestling, nie je len jednoročné "šialenstvo". Zaslúžili sme sa o to všetci. Žili sme armrestlingom každý deň a každým dňom sa nám plnil sen.

Doma na najvyšších obrátkach

Po úspešnom štarte Slovenského pohára sme v tomto formáte pokračovali aj v roku 1994. S pomocou známych, kamarátov a nadšencov sme zorganizovali 4 kolá Slovenského pohára (Žilina, Trenčín, Partizánske, Poprad). Okrem toho sme pokračovali v organizovaní medzinárodnej Veľkej ceny Slovenska, ktorá sa v tom roku presunula do Košíc. Vrchol sezóny, majstrovstvá Slovenska, sme zorganizovali v Pezinku.
Okrem toho, sme už v druhom roku fungovania rozšírili súťaže do regiónov a začali organizovať tzv. "druhú ligu" podujatí pod názvom Regionálne postupové preteky. Prečo postupové? Ako som už spomínal minule, tak na MSR mohli nastúpiť len tí najlepší z celkového umiestnenia v Slovenskom pohári (najlepších 8 v každej kategórii). Aby sme dali príležitosť novým tváram, rozšírili počet súťažiacich a zabezpečili, aby MSR neboli pre každého "z ulice", tak aj víťazi regionálnych súťaží mali zabezpečený priamy postup na MSR.

Logo SAPR, schválené v roku 1994 pred ME
Logo SAPR, schválené v roku 1994 pred ME

Obrovským krokom vpred bolo zorganizovanie Silnej ruky stredoškolákov. Súťaže sa hneď na prvý pokus zúčastnilo 30% bratislavských stredných škôl. Veľká zásluha na zorganizovaní tejto súťaže partí Felixovi Domenymu, vtedajšiemu riaditeľovi SPŠS na Fajnorovom nábreží v Bratislave a samozrejme prezidentovi SAPR Milanovi Čaplovi, v ktorého hlave tento nápad vznikol. Pretláčanie sa medzi stredoškolákmi stretlo s nadšením a úspechom. Svedčí o tom fakt, že Silná ruka stredoškolákov pretrváva do dnešných dní a po celý čas svojej existencie je trvalou zásobárňou talentov a budúcich reprezentantov SR v armwrestlingu.

Veľmi významnou udalosťou bolo prvé medzinárodné školenie rozhodcov (okrem našich rozhodcov sa školenia zúčastnili aj rozhodcovia z ČR) pod vedením Davida Sheada (GBR), hlavného školiteľa rozhodcov WAF, ktoré sa uskutočnilo v decembri v Poprade. Školenie bolo významné nielen z dôvodu vyškolenia našich rozhodcov ale aj z dôvodu predstavenia tréningového procesu v pretláčaní rukou. Podľa slov hlavného trénera Jána Ďaláka "informácie od Davida (Sheada) boli neoceniteľné. Dal nám návod ako trénovať, čo je podstatné a čo nie".

Prelomovým momentom bola spolupráca s českými nadšencami armwrestlingu pod vedením Miroslava Rylku, ktorým sme pomohli založiť Českú asociaci přetláčení rukou (ČAPR). Po prvýkrát ( a nie naposledy) sme "exportovali" armwrestling do zahraničia. Na prvých pretekoch organizovaných ČAPR (Veľká cena Dubňan) sa zúčastnila aj naša reprezentácia a Jozef Durec sa stal absolútnym víťazom.

Vo svete sme sa nestratili

Od počiatku bolo jasné, že pokiaľ chceme uspieť ako šport, budeme sa musieť presadiť na medzinárodnej scéne. Preto, po rozbehnutí činnosti na Slovensku, prezident SAPR začal "bombardovať" WAF so žiadosťou o naše členstvo a možnosti účasti na vrcholných podujatiach pre slovenskú reprezentáciu. Po niekoľkotýždňovej komunikácii sa prezidentovi nakoniec podarilo získať spätnú väzbu z WAF i EAF. Slováci sa mohli začať pripravovať na svoje prvé predstavenie na mezdinárodnej úrovni. Pred ME a MS sme zorganizovali sústredenia, aby sme preverili pripravenosť našich reprezentantov a vybrali tých najlepších,aby úspešne hájili farby Slovenska.

ME sa v roku 1994 konali v Tel Avive (IZR). Na horúcu pôdu, k Stredozemnému moru cestovali dvaja muži (Ján Germánus, Tomáš Kalinec) a jedna žena (Mária Kondášová). Celý šampionát bol pre nás zážitkom na celý život. Nielen spoznanie sa s predstaviteľmi európskeho armwrestlingu, ale celkovo pričuchnutie k atmosfére šampionátu, na vlastné oči vidieť kvalitných európskych borcov, na vlastné oči vidieť a precítiť zápasy o medaily.
Na kongrese EAF delegáti prijali Slovensko za svojho člena. Nadväzovali sme prvé diplomatické vzťahy s federáciami z Bulharska, Gruzínska, Izraela, Maďarska. Spoznávali sme nových ľudí, z ktorý sa mnohí stali naši dlhoroční priatelia. Armwrestling, to bola vtedy jedna rodina. A prezident EAF? Sympatický chlapík Claudio Alessi zo Švajčiarska. Športovec telom i dušou, ktorý však na tejto funkcii nezostal dlho, len do nasledujúceho šampionátu v Moskve.

Za pretláčačskými stolmi sme mali na horúcom izraelskom slnku okrem športovcov aj ďalšieho reprezentanta. Prezident SAPR "nebojoval" len na poli diplomacie, ale smelo sa postavil aj za stolík v drese rozhodcu. Za svoj výkon dostal pochvalu od Davida Sheada, hlavného rozhodcu ME.

Po úspechoch na poli diplomatickom, sme s napätím očakávali vystúpenie našich reprezentantov. A tí nesklamali. Ich výkony vyrazili všetkým dych. Suverén Germánus, ktorému sekundovala Kondášová vybojovali prvé medaily (zlato a bronz) pre Slovensko. Bola to neuveriteľná eufória. Prvý šampionát a hneď dve medaily. Slovensko sa ocitlo na mape svetového pretláčania.

Pred finále na ME: zľava Mária Kondášová, Tomáš Kalinec, Ján Germánus, Marian Čapla
Pred finále na ME: zľava Mária Kondášová, Tomáš Kalinec, Ján Germánus, Marian Čapla

Na naše prvé MS vo švédskom Sodortalje sme vyslali početnejšiu výpravu. Na úvod sa konal kongres WAF, kde delegáti prijali SAPR za svojho člena. Za pretláčačskými stolmi nás reprezentovali: Mária Kondášová, Jozef Durec, Peter Gazdarica, Ján Germáns a Pavol Ochodnícky. Najlepšie si počínal Germánus, ktorý po ťažkých zápasoch získal svoj prvý titul majstra sveta. Nezabudnuteľný bol hlavne zápas s Kanaďanom Masterangelom. Zhodou okolností rozhodovali kanadský a slovenský rozhodca (Milan Čapla). Napriek vypätým emóciam, vyrovnanému, nervy drásajúcemu súboju, rozhodli spravodlivo a do ďalších bojov postúpil náš reprezentant. Bol to najdôležitejší krôčik na ceste za zlatou medailou. Bolo to skvelé podujatie, plné náherných zápasov a pre nás so zlatým koncom. Prvú medailu sme získali aj v kategórii masters (striebornú). Vybojoval ju náš prezident, Milan Čapla.

Prezident vždy hovoril, že každý šport potrebuje hviezdu, o ktorej sa hovorí. My sme ju mali. "Najsilnejší Jano na svete" hlásali titulky v novinách. Gratulácie sa hrnuli zo všetkých strán. Naše nadšenie a šťastie bolo obrovské. O to väčší bol šok, keď svetová antidopingová agentúra oznámila pozitívny nález Jána Germánusa na MSJ v silovom trojboji. Germánus o titul v armwrestlingu neprišiel, keďže sa previnil v inom športe, no šrám na tom našom ostal. Trest znel jeden rok zákazu činnosti na domácej scéne, dva roky na medzinárodnej. Vedeli sme, že v tejto chvíli potrebuje mladý športovec našu pomoc. Keďže pravidlá svetovej antidopingovej agentúry neboli také prísne ako dnes, tak na podnet prezidenta SAPR bol Gemánus nominovaný za asistenta trénera SR. Počas dvoch rokov dištancu sme spravili všetko preto, aby sa počas tohto obdobia na neho nezabudlo.

Veľmi nám v tom pomohli aj naši priatelia novinári. Tí nám pomáhali počas celej púti slovenského pretláčania. Neúnavne písali, prinášali reportáže, dokonca niekoľkokrát s nami na podujatia vycestovali. Veľká vďaka Ľudovít Major, Zlatka Klaučová, Martin Hanák, Peter Trenčiansky, Gabriel Bogdányi a mnohí ďalší. Pomohli ste rozšíriť povedomie o novom športe a neskôr o jeho úspechoch medzi verejnosťou.

© 2021 Slovenská únia armwrestlingu. Všetky práva vyhradené. Zverejnené fotografie a články možno použiť len so súhlasom SUA.
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma! Táto stránka bola vytvorená pomocou služby Webnode. Vytvorte si vlastný web zdarma ešte dnes! Vytvoriť stránky