Už dávnejšie som sľúbil, že pripravíme seriál o histórii pretláčania rukou, či armwrestlingu na Slovensku. Priznám sa, že pustiť sa do tejto témy je na jednej strane výzva, na strane druhej záväzok. Za tých 28 rokov, čo organizovaný armwrestling na Slovensku existuje, sa v radoch športovcov, rozhodcov a funkcionárov vystriedalo množstvo ľudí. Každý jeden z nich si zaslúži poďakovanie, pretože bez nich, by armwrestling bol stále len tým "krčmovým" športom.

Prvé kroky - 1992

Keď sa v roku 1992 narýchlo zbúchali prvé oficiálne preteky v armwrestlingu nikto netušil, že to bude začiatok úspečnej cesty tohto nového športového odvetvia. Ako k tomu vôbec došlo? Jedna vec je, že v slede udalostí zohralo svoju úlohu aj množstvo náhod. No náhody prinášajú ...

V tomto momente som sa dozvedel, že môj otec, zakladateľ organizovaného pretláčania rukou na Slovensku, zomrel. Sedel som tu obklopený jeho fotkami, výstrižkami z novín a zrazu sa celá mozaika rozpadla. Všetko je už inak. Aj toto písanie bude iné a myslím, že bude realistickejšie. Takže...

No náhody prinášajú vytúžený efekt len tým cieľavedomým. Po revolúcii, začiatkom deväťdesiatych rokov, to bolo búrlivé obdobie. Všetko sa rýchlo menilo. Presne v tomto období musel Milan Čapla ukončiť svoje pôsobenie v Slovenskej akadémii vied. Tým, že vďaka bratovi (Michalovi Čaplovi) "pričuchol" k športu a spoznal ľudí z tejto branže, bol pri tom, keď sa zakladala Kresťanská športová únia. Prácu vedeckého pracovníka vymenil za funkcionárčenie v športe. Popri práci v KŠÚ pomáhal bratovi v silovom trojboji, no stále to nebolo ono. Stále chcel dokázať niečo výnimočné, niečo, čo by navždy bolo jeho dielom. A tu prišli na rad tie spomínané náhody.

V roku 1992 prišiel na zväz zápásníkov list z WAF s informáciou o existencii športu zvanom armwrestling, o existencii svetovej federácie (WAF) a že na Slovensku neevidujú žiadnu organizáciu, ktorá by tento šport zastrešovala. List putoval z ruky do ruky ako horúci zemiak, až sa dostal k Milanovi Čaplovi. A ten sa toho chytil. Konečne mal možnosť niečo vytvoriť, niečo vybudovať od počiatku. A pomohla k tomu druhá náhoda. Na Slovensku boli vtedy Gruzínci Irena Čikvilidze a Alex Mudžišvili, ktorí pomohli. Alex bol gruzínskym reprezentantom v armwrestlingu. Boli síce u nás ako turisti, ale popri tom hľadali niekoho, kto by u nás zastrešil tento šport a venoval sa mu. Na odporučenie sa dostali až k Michalovi Čaplovi a ten samozrejme o tom povedal bratovi. Slovo dalo slovo a aby to nebolo len o rečiach, narýchlo zorganizovali prvú súťaž v armwrestlingu na Slovensku. December 1992, Liptovské Sliače a 12 odvážlivcov sa postavilo za súťažný stôl. Keďže sa obaja bratia pohybovali s silových športoch (Michal bol prezidentom Slovenskej asociácie kulturistiky), tak bolo len prirodzené, že sa za stôl postavil aj nádejný silový trojbojár Ján Germánus, ktorý túto súťaž aj vyhral.

Prvá súťaž, prvé skúsenosti, prvý stôl. Gruzínci nám veľmi pomohli. Poskytli nám pravidlá svetovej federácie, ukázali ako trénovať, naučili ako rozhodovať. Prvé krôčiky boli vykonané.

To však samozrejme nestačilo. Bolo potrebné zlegalizovať tento šport a dať mu strešnú organizáciu. Jednou z možností bola Kresťanská športová únia. To ale nebola cesta, ktorou sa chcel vydať Milan Čapla. Chcel novú organizáciu s vlastnou právnou subjektivitou. Dôvod bol jednoduchý. Dať novému športu nový šat, nové meno, novú strešnú organizáciu. Už len vymyslieť názov. Takmer celý svet používal meno "armwrestling". No Milan chcel byť aj tu jedinečný. Arm wrestling - zápasenie rukou, ramenom - to nebolo úplne to pravé, orechové. A hlavne nebolo to slovenské. Nechcel aby sa u nás výhradne používal anglický názov. A tak vymyslel "pretláčanie rukou". Veď u nás sa pretláčame. Tak aj bolo. Slovenská asociácia pretláčania rukou bola na svete.

Založili ju Milan Čapla, Michal Čapla, Marian Čapla, Ján Ďalák, Marek Krajči, Milan Kušnier, Tibor Kvačkaj a Ľudovít Major. Všetko ľudia, ktorí sa poznali zo silového trojboja resp. z kulturistiky (Michal Čapla, československý reprezentant v kulturistike).

Na ustanovujúcej konferencii SAPR zvolili za prezidenta Milana Čaplu a za generálneho sekretára Mariana Čaplu.

Všetko sa to "varilo" v priestoroch Kresťanskej športovej únie na Špitálskej ulici v Bratislave. Dočasný výkonný výbor bol vo funkcii na jeden rok.

Po ustanovujúcej konferencii bolo potrebné začať s činnosťou, s budovaním členskej základne, s organizáciou súťaží. Práce vyše hlavy, skúseností málo. Nadšenie a túžba niečo vytvoriť a dokázať spravili divy.

Prvú súťaž sme zorganizovali v bratislavskom Dome športu už 6. februára 1993. A to hneď s medzinárodnou účasťou.

Ale o tom v druhej časti....