Slovensko je v špičke - 1997
V roku 1997 naše hlavné úsilie smerovalo k úspešnému usporiadaniu majstrovstiev Európy. Tomuto podujatiu chcem dať osobitnú dôležitosť a budem mu venovať špeciálny článok. Okrem ME sa totiž aj v roku 1997 udialo veľmi veľa.
Skôr, ako sa rozpíšem o našich aktivitách v tomto roku (1997), tak by som chcel spomenúť jednu skutočnosť, ktorá sa udiala na konci roku 1996 a stala sa z nej milá tradícia pretrvávajúca (s malou prestávkou) až do dnešných dní. Na konci roka sa už tradične usporadúvavajú rôzne Silvestrovské behy, či iné športové podujatia. V hlave nášho prezidenta skrsla myšlienka o podobnom podujatí v armwrestlingu. Slovo dalo slovo, oslovili sme kluby v okolí Bratislavy a Silvestrovská ruka bola na svete. V prvom ročníku síce skromná, no počas ďalších rokov si vydobila pevné miesto v našom každoročnom kalendári podujatí. Prvým víťazom a Silvestrovským šampiónom sa stal P. Klúčik.
Doma sme to roztočili
V roku
1997 sa udiali dve zásadné zmeny v medializácii armwrestlingu. Najskôr som
zmenil formát časopisu Slovenský Armwrestling z malého bulletinu (A5) na
klasický formát (A4) s farebnou obálkou a v druhej polovici roka
aj farebnou dvojstránkou vo vnúri. Nemenej dôležité bolo aj prezentovanie
pretláčania na rozbiehajúcom sa internete. Po naštudovaní si základov
vytvárania stánok som publikoval prvú webovú stránku SAPR, ktorá sekundovala
časopisu a podávala aktuálne informácie z domáceho i zahraničného
diania v našom športe
Naše aktivity a ciele v roku 1997 by sa dali rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Zabezpečiť kvalitné zorganizovanie ME a úspešne na nich obstáť. K naplneniu toho druhého cieľa bolo potrebné vyskladať kvalitnú reprezentáciu v čo najväčšom počte. Na návrh trénerov bol schválený širší výber reprezentantov, s ktorými sme počas prvej polovice roka intenzívne pracovali. Na domácich súťažiach boli pod ich drobnohľadom a tí najlepší sa zúčastnili medzinárodných výjazdov. Dôležité bolo stmeliť kolektív, zmerať výkonnosť nominovaných a zlepšiť ju kvalitným tréningom. K tomu dopomohli dve sústredenia, ktoré sme zorganizovali v B. Štiavnici a v Senci.
Slovenský pohár pokračoval štyrmi kolami (Bratislava, Trenčín, Liptovský Hrádok, Bernolákovo). Prvé dve sa uskutočnili na jar a boli vhodnou prípravou na majstrovstvá Slovenska, ktoré boli jedným z nominačných pretekov na ME. Aj z toho dôvodu mali MSR vysokú úroveň a neboli skúpe na prekvapenia. O to najväčšie sa postaral M. Koczka, ktorý v premiére súťaže ľavou rukou (v prvých rokoch sme organizovali súťaže len pravou rukou, ľavačka mala premiéru práve v roku 1997 na MSR) zvíťazil vo svojej kategórii a nechal za sebou favoritov R. Dobroviča a M. Petrasa. MSR sme usporiadali v Poprade a bola to naša usporiadateľská generálka na septembrové ME.
Juniorský domáci šampionát sme zorganizovali v Bratislave. Jeho kvalitu
podstatne zvýšila skutočnosť, že bol nominačnými pretekmi na MEJ, ktoré sa
konali vo Veľkej Británii.
Silná ruka stredoškolákov sa dočkala taktiež zmeny. Po prvýkrát sa táto už
tradičná súťaž usporiadala na stredných školách v celom Bratislavskom
kraji (dovtedy iba na bratislavských stredných školách).
Senecká ruka sa už tradične stala vyvrcholením domácej sezóny a opäť sa na
nej zúčastnili kvalitné reprezentácie z Bulharska, Česka, Maďarska a Nemecka.
Slovensko je v špičke
Ako som už spomínal vyššie, dôraz sme kládlil na zvýšenie
medzinárodných skúseností našich reprezentantov. Po prvýkrát sme sa úspešne
zúčastnili prestížnej súťaže Over the Top v nemeckom Hanau. Z našich sa
na tejto súťaži najlepšie umiestnil P. Jarombek, ktorý vo svojej kategórii
zvíťazil. Výborne sa prezentoval aj P. Gazdarica, keď obsadil druhé miesto.
Mimoriadne úspešným reprezentačným výjazdom bola súťaž v Gornej Orjachovici
(BUL). Naši tam zaknihovali 3 prvé (P. Gazdarica 2x, R. Dobrovič) a tri druhé (J. Durec 2x, R. Dobrovič)
miesta.
Ďalším podujatím, na ktorom naši reprezentanti žali úspechy bola Veľká cena
Anglicka. Skvelú formu pretavil do víťazstva R. Dobrovič a P. Jarombek mu medzi
mužmi sekundoval tretím miestom. Okrem toho sme na tomto podujatí získali dve
druhé miesta (ale nikde sa mi nepodarilo zistiť, kto ich získal a až takú
dobrú pamäť nemám).
Na tom istom mieste, v juhoanglickom mestečku Dymchuch sa uskutočnili druhé juniorské ME. Slovensko na ne poslalo väčšiu výpravu s očakávaním medailových umiestnení. A naši nesklamali. V kvalitnej súťaži získali tri zlaté, dve strieborné a dve broznové medaily. Skvelou správou bolo, že v súťaži národov sme obsadili úžasné druhé miesto. O naše medaily sa zaslúžili M. Pastuchová 2x, R. Dobrovič (zlaté), Ľ. Janíková 2x (strieborné), M. Banáš a P. Mišovič (bronzové). Slovensko týmto výsledkom definitívne potvrdilo, že je v špičke európskeho pretláčania.
Majstrovstvá sveta sa v roku 1997 konali v ďalekej Indii v meste Guwahati, v najvýchodnejšom štáte Assam. V tom období bola situácia v tejto časti Indie dosť napätá, keďže sa Assam usiloval o nezávislosť a cítiť to bolo hlavne v zvýšenom počte ozbrojencov v uliciach mesta. Napriek tomu šampionát prebehol v pokojnej atmosfére okrem problémov s ubytovaním (na začiatku nás po úmornej, viac ako 24 hodinovej ceste vozili po meste a hľadali voľný hotel). Nakoniec všetko dobre dopadlo a mohli sme sa sústrediť na šampionát.
Na kongrese WAF sa udiala jediná zásadná vec a to, že sme z Európy exportovali junioskú súťaž na svetovú scénu a kongres schválil usporiadanie prvých MSJ, ktoré sa mali konať v roku 1998 v Moskve. Najviac sa o ich schválenie zaslúžil náš prezident Milan Čapla, ktorý návrh na usporiadanie MSJ podal a v zákulisí loboval za jeho schválenie.
Zápasy MS sa konali pod otvoreným nebom na štadióne Nehrua pred kulisou 5000 šalejúcich divákov, ktorí vytvorili skvelú atmosféru. Slovensko na horúcom indickom slnku reprezentovali M. Pastuchová, R. Dobrovič, J. Durec a J. Germánus. Napriek veľkej snahe našich reprezentantov sme zlatú medailu nezískali, ale po skvelých výkonoch na stoloch vybojovali dve strieborné. Zaslúžili sa o ne M. Pastuchová a J. Germánus. Kvalitou bol tento šampionát určite najťažší a získané medaily nás utvrdili, že naša cesta je správna. Už sme sa tešili na rok 1998 a MS, ktoré nás mali zaviesť do Kanady. No všetko bolo nakoniec inak...