Rok 2004 bol zlomový z hľadiska mnohých vecí. Ak sa na to vzdialene pozerám a čítam moje vtedajšie postrehy, nestíham sa čudovať. Akoby sa už vtedy začal proces, ktorý vyústil v celosvetovú krízu týchto dní. Za všetko len dva citáty, ktoré boli v rôznych mojich textoch z toho roku v časopise Slovarm:

"...Je smutné koľko neúcty, zloby a ohovárania je okolo nás. Ako si niektorí uzurpujú právo na správny názor, na ten jediný správny pohľad na život... na svet okolo nás. Akoby zabudli, že jednofarebnosť tu už bola... Nezáleží akou farbou svet "maľujú"...ak je iba jedna, svet prestáva byť tým, čím nás obohacuje a teší... veľkou pestrofarebnou záhradou, v ktorej máme všetci svoje miesto na život... a právo na vlastný názor... aj keď sa niekomu nemusí páčiť... "

"... Armwrestling bol šport, kde sme boli jednou veľkou rodinou. Cítili sme sa v jej náručí dobre, vymieňali si skúsenosti a tešili sa, že sme opäť aspoň na chvíľu spolu... Tento pocit spoluúčasti sa na poslednej súťaži (ME) vytratil..."

Ako som spomínal už v predchádzajúcom článku, po zjednotení oboch skupín sa atmosféra zmenila. Nikdy som si však neuvedomil, že tá zmena mohla kopírovať zmenu v spoločnosti. Až teraz... po prečítaní vyššie uvedených slov... 

Vráťme sa ale k pretláčaniu. Naša domáca scéna nezaznamenala žiadne zmeny v domácom kalendári. Jednotlivé kolá SNLP privítali Zvolen, Senec, Banská Štiavnica a Žarnovica. Počet štartujúcich sa nám ustálil na úctyhodnom čísle okolo 80 štartujúcich. Výnimkou bola súťaž v Banskej Štiavnici, keď sa po prvýkrát na domácej súťaži prezentovalo viac ako 100 armwrestlerov - 117. Po kvalifikácii v miestnom kine sa najlepší z nich predstavili na hlavnom pódiu Salamandrových dní a zviedli finálové zápasy v úžasnej atmosfére zaplneného Trojičného námestia.

Z regionálnych súťaži sa už tradíciou stala Silvestrovská ruka, Silná ruka stredoškolákov, Železná ruka a po prvýkrát sme zorganizovali Junior Grand Prix (predchodca Visegrad Junior GP) v Trnave.
Silvestrovská ruka sa presunula po prvýkrát do Trnavy a po prvýkrát sa konala štandardným spôsobom - teda na dve prehry - a nie klasickým "Silvestrovským". Dôvodom bol prekvapujúco veľký počet štartujúcich, pri ktorom by nebolo možné súťaž usporiadať systémom každý s každým.
Silná ruka stredoškolákov sa opäť rozšírila, keď po prvýkrát sa uskutočnila mimo región Bratislavského samosprávneho kraja. Stredoškoláci si zmerali sily aj v Revúcej.

Majstrovstvá Slovenska juniorov sa konali na tradičnom mieste v Ivanke pri Dunaji a opäť boli prehliadkou nových talentov, z ktorých výrazne vyčnieval J. Michalička.
Seniorský šampionát privítala Revúca. Na majstrovstvách SR sme zaznamenali návrat zraneného J. Germánusa, ktorý sa predstavil v dobrej forme a na svoje konto si pripísal ďalšie dva tituly majstra Slovenska.

Okrem súťaží sme v roku 2004 zorganizovali dve mimoriadne úspešné podujatia - preškolenie rozhodcov a kurz trénerov pretláčania rukou. Hlavne kurz trénerov bol veľkým úspechom a podľa hodnotenia účastníkov bola jeho úroveň veľmi vysoká. Kurz mal dve časti - teoretickú, ktorá sa konala v Bratislave a praktickú, ktorá prebiehala v Senci. Pre nás bolo významné, že po kurze získali všetci účastníci (11) kvalifikáciu tréner pretláčania rukou III. triedy.

Za hranicami našej vlasti si naši pretláčači zmerali sily so svojim protivníkmi na známej súťaži Ready Go Rochefort, Golemovej ruke a Nemiroff World Cup. V Belgicku naši získali štyri prvé (B. Zajvald, R. Málek, R. Dobrovič 2x), tri druhé (M. Ruman 2x, B. Zajvald) a jedno tretie miesto (J. Chudý). Na Golemovej ruke sme boli ešte úspešnejší so ziskom 7 prvých (M. Komárňanský 2x, B. Zajvald 2x, M. Ďalák, R. Málek, K. Tóthová), 2 druhých (M. Ďalák, K. Tóthová) a dvoch tretích miest (M. Hanes, P. Racek). V Poľsku na Nemiroffe to bolo bez medailí pre Slovensko, ale v skvelej konkurencii najväčších hviezd svetového pretláčania obsadil P. Spusta pekné piate miesto, keď na jeho štíte zostal aj známy Rus Kokoev.
Senecká ruka mala opäť výbornú konkurenciu. Najväčšími hviezdami podujatia boli Ukrajinci, ktorí pobrali takmer všetky prvé miesta. R. Babajev, A. Puškar, V Iljušinová už vtedy patrili medzi absolútnu svetovú špičku a právom boli ozdobou nášho podujatia.

Majstrovstvá Európy sa konali v Poľsku, v prímorskom meste Gdyňa. Šampionátu predchádzal kongres EAF, na ktorom sme chceli schváliť všetky zmeny, ktoré sme pripravili a aj uviedli do praxe v "našej starej" EAF. Týkalo sa to hlavne riadenia súťaží, súťažných kategórií a niektorých organizačných zmien. Spoločné rokovanie však žiadne schválenie neprinieslo, ba naopak, do popredia sa dostali názorové rozdiely oboch skupín.
Prvou "čerešničkou" bolo odmietnutie riadenia súťaže "našim", schváleným systémom. Po niekoľkohodinovej hádke si organizátor presadil použitie svojho, neodskúšaného systému a ktorého použitie samozrejme skončilo fiaskom. Prvý deň súťaže skončil až o tretej nadránom druhého dňa. Po kolapse počítačového systému a nekonečných protestoch sa prvý súťažný deň musel ukončiť pavúkmi na papieroch. Od druhého dňa už nastúpil slovenský tím, a všetko bežalo tak ako malo, bez problémov

Za stolmi sme opäť bodovali. Medzi juniormi sa presadil Ľ. Jagnešák ziskom dvoch zlatých medailí. Bol však jediným Slovákom na pódiu, čo nás mierne povedané sklamalo.
Jagnešák dostal šancu bojovať aj v kategórii seniorov. O tom, že to bol správny krok svedčila jeho bronzová medaila. O ďalšie dve bronzové medaily sa zaslúžili V. Mihoková a B. Zajvald.
Zlatú medailu vybojoval J. Germánus. Neuveriteľným bol jeho kvalifikačný zápas s Rusom Kozajevom, ktorý mal dohru za "zeleným" stolom. Najskôr Rus neudržal nervy a v zápase predtým inzultoval rozhodcu. Z toho dôvodu ho už k zápasu s Germánusom ani nevyvolali a náš pretekár bez boja zvíťazil. Diskvalifikácia Kozajeva rozzúrila, po jej oznámení doslova vletel na pódium, do rúk chytil pretláčací stôl a sťaby pierko ho hodil do hľadiska. Bolo neuveriteľným šťastím, že letiaci stôl nikoho nezasiahol a tento incident skončil bez zranenia. Jediným dôsledkom bola pokuta pre ruský tím a Kozajevov dištanc na dva roky.

Majstrovstvá sveta sa v roku 2004 konali v exotickej Južnej Afrike. Napriek finančnej náročnosti sme na juh Afriky poslali silný tím s túžbou po dobrých výsledkoch. Organizátori umiestnili konanie šampionátu do stanu na pláži. Viacerí účastníci sa vyjadrili k organizácii slovami "bol to cirkus" a nedosahovalo to organizačnú úroveň, akú by mali mať MS. Športovo to bol šampionát priemerný, no pre nás mimoriadne úspešný. Slováci získali na MSJ dve zlaté (Ľ. Jagnešák 2x) a dve strieborné medaily (K. Tóthová 2x). Seniorom sa darilo tiež. Zlato získal J. Germánus, striebro V. Mihoková, B. Zajvald, Ľ. Jagnešák, J. Germánus a bronz R. Dobrovič, R. Tomaga a R. Málek. Okrem medailí sme získali aj množstvo bodovaných umiestnení v prvej šestke, čo vynieslo našu výpravu na tretie miesto v súťaži družstiev seniorov. Vystúpenie našich reprezentantov na MS v Durbane tak patrí k najúspešnejším v histórii.

Napriek tomu, že to bol úspešný rok pre slovenské pretláčania, radosť s dosiahnutých výsledkov zastienila tragická udalosť na konci roka, keď pri autonehode tragicky zahynuli reprezentanti SR K. Tóthová, T. Tóth ml. spolu s otcom a trénerom T. Tóthom. Táto nešťastná udalosť nás zasiahla nepripravených a ešte dlho sa niesla v spomienkach v mnohých z nás.