Každý rok sme sa snažili vymyslieť niečo nové. Poučiť sa a posunúť náš šport na vyššiu úroveň. V roku 2001 sme zmenili systém bodovania súťaží SNLP, zmenili sme termín Seneckej ruky z júna na marec (dôvodom bol termín ME, ktorý sa z roka na rok posúval smerom k letným mesiacom a tak výrazne ovplyvňoval medzinárodnú účasť na našom podujatí), presadili sme elektronizáciu riadenia súťaží (prvýkrát sa náš program použil na ME v Litve) a dosiahli úctyhodné číslo počtu klubov, členov SAPR (42).

Tradične veľké úsilie sme venovali organizácii domácich súťaží. Najvyššia súťaž SNLP mala štyri kolá (Trnava, Banská Štiavnica, Revúca, Bernolákovo), majstrovstvá Slovenska sa konali v Bardejove, juniorské MSR v Ivanke pri Dunaji. Okrem toho sme opäť zorganizovali alebo pomohli zorganizovať množstvo regionálnych súťaží - majstrovstvá krajov, Silnú ruku stredoškolákov, Železnú ruku, Brezovskú ruku, Gemersko-malohontskú ruku, Šariš armwrestling Grand Prix.

Množstvo súťaží znamenalo aj množstvo nových tvárí, nových talentov. Začali sa objavovať nové nové mená na popredných miestach výsledkových listín. Keď som listoval v spomienkach, tak práve v roku 2001 boli juniorské MSR aj seniorské MS plné prekvapení. Medzi seniormi sa o najväčšie postaral J. Vavrek, ktorý vo finále v ľavačke porazil skúseného R. Dobroviča napriek tomu, že do finále nastúpil s jednou prehrou. V pravej ruke kraľovala nastupujúca generácia už vo väčšine kategórií (M. Ďalák, P. Mišovič, R. Dobranský, S. Hlubik). Zo "služobne" starších im dokázali sekundovať len starí harcovníci R. Dobrovič a J. Germánus.

V juniorke sme boli svedkami paradoxnej situácie. Narastajúca konkurencia spôsobila, že si nomináciu na MEJ museli vybojovať v špeciálnej kvalifikácii. To tu ešte nebolo.

Senecká ruka zaznamenala prepad medzinárodnej účasti. Termínová kolízia s ME spôsobila, že sa organizátori nadobro rozhodli presunúť súťaž z letného na jarný termín. Uvedená zmena sa prejavila až v roku 2002, keď sa Senecká ruka po prvýkrát zahrnula aj do bodovania SNLP.

Z medzinárodného kalendára sme si vybrali tradičnú súťaž v Česku - Golemovu ruku a súťaž Muscle Mania v susednom Rakúsku. Na Golemovke naší získali 7 prvých, 3 druhé a 1 tretie miesto. V Rakúsku 3 prvé, 3 druhé a 4 tretie miesta. Druhýkrát sa naši reprezentanti predstavili na prestížnom turnaji Zloty Tur v Poľsku. Trojica Petrová, Germánus, Ivančo vybojovala dve prvé a dve tretie miesta. Ozdobou turnaja bol Germánus, ktorý vyhral svoju kategóriu a neskôr aj súboj o absolútneho víťaza. Vo finále absolútky sa stretol s A. Voevodom (RUS), ktorý po ťažkej kvalifikácii už na Germánusa nestačil.

Majstrovstvá Európy juniorov aj seniorov sa konali v litovskom Druskininkai. Bola to už druhá naša návšteva tohto pekného, kúpeľného mestečka (tá prvá, nekonečná, nezabudnuteľná cez Bielorusko v roku 1998). Na ME bol po prvýkrát použitý náš počítačový program na riadenie súťaže. Konečne sme sa zbavili "papierov" nielen na Slovensku, ale aj v Európe. Významný úspech sme zaznamenali aj pri voľbe nového VV EAF. Za člena VV bol zvolený autor tohto článku ( J ). Bolo to ďalšie ocenenie našej práce.
Juniori to mali za stolmi ťažké. V Litve sa zišla mimoriadne silná konkurencia. Z našich sa na stupeň víťazov postavili len K. Sherhauferová a S. Hlubik. Obaja získali po dve bronzové medaily. V seniorských kategóriach sme boli úspešnejší. Opäť sme bojovali o zlato. Tento raz ale na oboch stranách stolíka stáli Slováci - P. Gazdarica a J. Germánus. Obaja sa stretli už v kvalifikácii a na prekvapenie celej sály vyšiel z tohto zápasu víťazne Peter. Vo finále sa snažil Germánus strhnúť víťazstvo na svoju stranu. V prvom finále aj zvíťazil, ale v opakovanom už na svojho súpera nestačil. Zlatú medailu zaslúžene zavesili na krk šťastnému Gazdaricovi (okrem zlata získal ešte bronz v ľavej ruke). Germánus ale bez zlata domov nešiel, zvíťazil v ľavej ruke. 

Majstrovstvá sveta sa aj v roku 2001 konali oddelene. Pôvodne sa mal junorský šampionát konať v Taliansku a seniorský v Brazílii. Keď však Brazília odstúpila od organizácie MS, Taliani sa chopili príležitosti a rozhodli sa MS zorganizovať. Z toho istého dôvodu ale rezignovali na organizáciu juniorských MS, ktoré už boli nad ich sily. V organizačnom vákuu sa prejavili diplomatické schopnosti prezidenta WAF M. Čaplu, ktorý po rokovaniach nakoniec presvedčil maďarskú federáciu, aby MSJ zorganizovala. Aj tu sa organizácia nezaobišla bez problémov a termín MSR sa viackrát presúval. Nakoniec sa ale šampionát v Maďarsku zorganizoval a pre nás to boli mimoriadne úspešné MSJ. Získali sme na nich jednu zlatú, dve strieborné a štyri bronzové medaily.

Po zlato z nemocnice, aj takto by mohol znieť titulok spravodajstva z MSJ. Veru tomu tak bolo. Každý, kto súťaží v športe, v ktorom sa "naháňa" váha, vie o čom to je. O strádaní, hladovke, dehydratácii. Čo to so športovcom spraví sa v Maďarsku presvedčil M. Ďalák. Po hladovke a vážení skolaboval a skončil v kapošvárskej  nemocnici na infúzii. Zdalo sa, že pre neho súťaž skončila. Na naše príjemné prekvapenie sa na druhý deň objavil v hale. Vôbec nepôsobil unaveným a vyčerpaným dojem. Za stolom podal skvelý výkon a získal bronzovú medailu. Pravačka bola v jeho prípade ešte úspešnejšia a získal prekvapujúce zlato. Na pódiu mu sekundovali S. Hlubik ziskom dvoch strieborných a D. Rummelová, R. Dobranský a R. Málek ziskom bronzových medailí.

Organizácia svetového šampionátu seniorov sa taktiež nezabišla bez problémov. Aj keď diplomacia prezidenta WAF bola po odrieknutí Brazílie úspešná, v septembri nastali ďalšie komplikácie.  Teroristický útok v USA ohrozil organizáciu MS. Opäť (ako v roku 1999) sa za organizáciu postavil prezident WAF M. Čapla a presvedčil aj ďalších členov VV aby podporili MS a nehlasovali za ich zrušenie. Aktivita prezidenta bola úspešná a treba povedať, že účasť bola skvelá a šampionát sa zaradil medzi najkvalitnejšie MS v histórii.

Pred MS prebiehali v zákulisí diskusie, akým systémom sa budú MS konať. Či americkým papierovým, alebo našim počítačovým. V náš prospech hovorila skúsenosť z ME v Litve. Nestačilo to. Jediným ústupkom bola možnosť ukázať náš systém pri kategóriach masters a telesne postihnutých. Bola to slabá útecha, ale aspoň možnosť ukázať, že súťaž nemusí končiť o tretej nad ránom.

Naši športovci získali štyri medaily. Zaskvel sa Germánus, ktorý získal zlaté double už po tretíkrát za sebou. Striebro vybojoval Gazdarica a veru nebol ďaleko od zlata. Vo finále dokonca raz zvíťazil a o titul ho Rus Čočajev pripravil až v opakovanom finále. Prekvapením bola bronzová medaila "drobčeka" medzi valibukmi R. Tomagu. Súťažil v najťažšej kategórii a poradil si s takými "obrami" ako Maďar C. Szabó či Čech F. Živný.
"Skvelé" vyvolávanie pretekárov podľa čísiel nás pripravilo o ďalšiu medailu. Pri vyvolávaní pretekárov si totiž pri našich R. Dobrovičovi a T. Kissovi poplietli čísla a vyvolávali iba jedného z nich.

Ani táto negatívna skúsenosť neovplyvnila skutočnosť, že aj rok 2001 bol pre slovenské pretláčanie mimoriadne úspešný.